„Dnes neprídem, nepýtaj sa prečo a nevolaj mi.“ Prečítal som si SMS so zlepenými očami
v posteli…
Po ťažkých dvoch skúškových dňochv ktorých som prešiel skúškami z Chémie a Spoľahlivosti technických systémov som bol nadmieru šťastný, že mi ostala aká taká hodina na príjemný zaslúžený oddych v posteli. S nesmiernou radosťou som si ľahol a zaspal. Musím podotknúť, že pred tým než som si ľahol som, nemal chuť sa pochváliť svojej polovičke s výsledkom. Chcel som mať jednoducho kľud a oddych. V tom mi zavolala a pýtala sa ako bolo. Povedal som, že bolo fajn, že to mám a že sa teším ako si oddýchnem. Ona mala večer prísť ku mne, tak som sa spýtal kedy. Odpovedala a spýtala sa či ju prídem čakať na zastávku asi 200m od miesta kde bývam. Povedal som úprimne, že som uťahaný a rád by som si pospal. V tom mi odvrkla a povedala, že mám ísť spať a oddychovať. V tej chvíli som netušil,že je oheň na streche, naivne ako chlap som si myslel, že je taká chápavá a myslí to vážne. A tak istom čase spánku ma zobudila táto sms. Skoro som dostal infarkt!!! Odpísal som hneď, či sa niečo zlé nestalo a tak, no dostal som len odpoveď, že ona nieje pre mňa samozrejmosťou nech si nezvykám, že ju mám na háku a vidieť to na každej somarine.
Mám v hlave veľa otázok. Je zlé ak chce mať chlap niekedy svätý pokoj od ženy? Je možné ženu ľúbiť a chcieť mať niekedy pokoj a oddýchnuť si? Prečo to ona nikdy nepochopí?
Neodpísal som. nebudem komunikovať mobilom, aj tak to nevyrieši, no poviem Vám, že som sa na ňu tešil ale teraz chcem mať ešte väčší pokoj a kľud.